Kamarátka takmer zabila moje dieťa. Šálkou kakaa rozrobeným s vodou…

Kamarátka takmer zabila moje dieťa. Šálkou kakaa rozrobeným s vodou…
Život s alergiou

Keď vám poviem, že moje dieťa NEMÔŽE mlieko, neznamená to, že som šibnutá ťava, presvedčená o tom, že kravské mlieko je len pre kravičky.

Keď vám poviem, že moje dieťa nemôže mlieko, znamená to, že NEMÔŽE mlieko, pretože JU MÔŽE ZABIŤ v priebehu niekoľkých hodín!

Má alergiu na mliečnu bielkovinu. Nemá intoleranciu laktózy a nezačne ju pobolievať bruško, keď si dá pohár mliečka. Stačí, že sa k nej dostane niekoľko kvapiek jedla, ktoré obsahuje mliečnu zložku a môže jej to spôsobiť celkovú reakciu – anafylaxiu, ktorá je život ohrozujúca v prípade, že jej nebude poskytnutá okamžitá, správna lekárska pomoc.

Nie, nemôže jesť bezlaktózové potraviny a nestačí jej dať preč z taniera jedlo, ktoré obsahuje mlieko. Žiadna kontaminácia povrchu, s ktorým prichádza do styku, alebo jedla, ktoré požíva, nie je prípustná. Iba tak pre informáciu: nemôže ani vajcia, orechy a včelie produkty.

Stalo sa to včera…

Bola s mojou kamoškou, ktorá jej dala úplne bezpečné, bezlaktózové kakavko rozrobené s vodou. Dokonca umyla hrnček na kakao dva krát, aby v ňom náhodou neostali stopy mlieka z predošlého použitia.

Dcérka kakao vypila, pretože si myslela, že je to bezpečné a o chvíľu sa začala trochu zle cítiť. Babka ju vyzdvihla a vzala domov (asi 5-10 minút po tom, čo vypila kakao). Ela nechcela nič povedať, no cítila sa horšie a horšie. Začala strácať hlas, akoby mala boľavé hrdlo. Noštek sa jej upchal (opuchol), líčka jej sčervenali a začala mať horúčkovité pocity. Krátko na to zvracala. Vyzvracala všetko, čo v ten deň jedla a vyšlo z nej aj neskutočné množstvo hlienov. Moja mama mi zavolala, že Ele je zle, a že Niko (jej malý brat) povedal, že vraj pila kakao BEZ MLIEKA, zmixované s vodou. Rýchlo som sa ponáhľala za ňou…

Myslela som si, že to isto bude iba slabá bolesť bruška. Veď ak kakao bolo čisté kakao s vodou, nie je sa čoho obávať. Určite bude OK, kým k nej prídem.

Bolo to oveľa horšie, ako som čakala

Prišla som behom 15 minút po telefonáte a nemohla som uveriť vlastným očiam, keď som zbadala moje malé dievčatko a to všetko, čo z nej povychádzalo. Ale myslela som si, že už je po všetkom. Už sa nám niečo podobné stalo a hneď ako sa vyzvracala jej bolo lepšie. Zrazu bola hneď naspäť vo svojej koži, moje šťastné, hravé dievčatko.

No tentokrát mi iba sedela na kolenách a opakovala (s veľkou námahou), že už je jej lepšie. Sťažovala sa „iba“ na upchatý noštek a na hrdlo. Dala som jej tabletku na alergiu predpísanú od lekárky a o 5 minút neskôr som jej dala ešte jednu, pretože sa mi zdalo, že sa to nezlepšuje tak, ako som čakala. Váhala som, čo robiť. Či volať sanitku, zobrať ju do nemocnice alebo počkať kým začnú účinkovať lieky. No môj mozog odmietol pripustiť situáciu, v ktorej sme sa nachádzali. Odmietla som uveriť, že sa niečo také môže diať. Na hrudi jej predsa nepískalo a asi 20 minút po tabletkách sa začala cítiť lepšie (naozaj lepšie, nie iba vravieť: “Už mi je lepšie, mami.”) Vrátila sa jej normálna farba tváre a chcela sa hrať. Bola nadšená, že už vie používať jednu nosnú dierku, lebo sa jej začína uvoľňovať.

Ani snáď nemusím hovoriť, ako som sa cítila a ako strašne sa cítim, keď píšem tieto riadky… Najradšej by som sa skryla do kúta a plakala. Pretože si uvedomujem, že moje dieťa je v nebezpečenstve každý deň, všade, kam ide. A nemôžem byť neustále pri nej, aby som ju ochraňovala.

Povedzte mi, že sa to nedeje

Nemohla som uveriť, že sa to deje, keď sa to dialo a vyčítam si, že som to nebrala vážnejšie. Až teraz si uvedomujem, o koľko bola jej reakcia horšia oproti poslednej reakcii, ktorú mala pred dvoma rokmi. Každá ďalšia alergická reakcia býva horšia ako tá predošlá. Telo si buduje “imunitu” na alergén a zakaždým, keď s ním príde do kontaktu, reaguje rýchlejšie a agresívnejšie. Čo vlastne moja kamarátka spôsobila tým, že jej dala kakao, keď sa vlastne “nič” nestalo? Potlačila ju bližšie k život ohrozujúcim situáciám. Našťastie som prišla dostatočne skoro, dala Ele dvojitú dávku antihistamínu a ten reakciu zastavil.

Nabudúce, keď sa niečo podobné stane, zrejme sa z toho bez epi-penu nedostane. No budem pri nej, keď sa to stane? Bude tam niekto, kto dostatočne rýchlo posúdi situáciu a podá jej prvú pomoc, ktorú potrebuje?

Naozaj sa bojím. Celú noc som nespala, pretože som ju chodila kontrolovať každých pár minút. Ľudia si neuvedomujú, že SKUTOČNÉ VÁŽNE ALERGIE existujú a nevedia ani ako rozpoznať príznaky a ako postupovať. Dokonca ani ja to neviem. No najhoršie na tom všetkom je to, že vám ľudia neveria, keď im poviete, že má vaše dieťa silnú potravinovú alergiu. Dajú jej niečo, od čoho už ani nemajú obal so zložením a zoznamom alergénov. Myslia si, že to bude dobré, nemôže to predsa byť až také zlé, však? Veď si dá iba malý kúsok, nikto si to ani nevšimne.

Snažím sa vyhýbať sa negatívnym správam, aby sa mi lepšie darilo myslieť pozitívne. Ale všetkému sa vyhnúť nedá a dostalo sa ku mne zopár príbehov s tragickým koncom spôsobeným potravinovou alergiou. Nechcem, aby moje dieťa bolo ďalším z týchto tragických príbehov…

Prosím, pomôžte!

Prosím, ak chcete pomôcť:

  1. Zvýšte svoje vlastné povedomie o alergiách, anafylaxii a jej príznakoch.
  2. Vždy sa opýtajte rodičov, či dieťa môže zjesť to, čo mu chcete ponúknuť, bez ohľadu na to, ako veľmi ste presvedčený, že je to bezpečné. Keby sa ma kamarátka opýtala, či Ela môže kakao, spýtala by som sa jej, či má na škatuli napísaný zoznam alergénov. Povedala by, že pôvodný obal už nemá, takže jasné, že by som jej ho dať nedovolila.
  3. Keď vám niekto povie: “Mám potravinovú alergiu,” berte to vážnejšie ako vážne. Viem, že musí byť nepríjemné, keď zistíte, že všetka vaša snaha o vyhýbanie sa alergénom bola zbytočná, pretože osoba, ktorá vám o svojej alergii povedala si “občas niečo dopraje” s malým množstvom alergénu a nemá žiadne príznaky. Napriek tomu však buďte striktní v dodržiavaní tohto bodu, môžete tým niekomu zachrániť život.

Prosím, pomôžte mi ochrániť moje dieťatko.

Majte sa pekne, odchádzam si vyplakať oči, kým tu nie sú deti, aby ma videli.

Like it if you like it 🙂

O JB

Som mamička troch detí (6, 4, 2). Mať deti pre mňa znamená, že sa mi splnil najväčší sen môjho života. To, že ich mám, je požehnaním od Boha. Stále však platí, že deti sú najlepšie keď spia. A ešte na fotkách.
Každý večer, keď všetci traja zaspia, idem ich skontrolovať. Sledujem ich s úsmevom na tvári. Ich dych je pokojný a ich malé tváričky sú také prekrásne a jemné. Myslím pri tom na všetko smiešne, čo v ten deň povedali alebo urobili. Aj na ich malé huncútstva. Usmievam sa a vychutnávam si ticho v dome :)

Hore

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené

Hore