Odplienkovanie za 1 týždeň: Prípadová štúdia

Odplienkovanie za 1 týždeň: Prípadová štúdia
Nováčik vo svete bábätiek Top 10 rád od mamičiek

Odplienkovanie za týždeň je jediná odplienkovacia metóda, s ktorou mám skúsenosti. Viac metód sa ani nechystám vyskúšať, keďže už všetky tri moje detičky sú úspešne odplienkované. Nesnažím sa vám nahovoriť, že odplienkovanie za týždeň je tá najlepšia voľba pre vás a vaše dieťa. Každá mama vie najlepšie a musí sa sama rozhodnúť, ktorú z možností si vyberie. Chcem sa však s vami podeliť o svoje skúsenosti a povedať vám, ako som na to išla ja.

Prípadová štúdia: Dieťa číslo 1

Dievčatko, vek: 2 roky a necelé 3 mesiace

Prvý deň

Vyzliekla som jej plienku uprostred dňa. Prvá “nehoda” ju veľmi prekvapila. Ako deň postupoval, snažila som sa rozlišovať náznaky toho, že potrebuje cikať a dávala som ju sadnúť na nočník. Keď sa jej podarilo urobiť niečo DO nočníka, zaspievala som jej veselú (možno trochu hlúpu) piši-pesničku, ktorú som si sama vymyslela, zatancovali sme si, tri krát som ju vyhodila do vzduchu a dala jej za odmenu malý keksík v tvare dinosaura. Bez ohľadu na to, aká mokrá bola dlážka, vždy som dodržala oslavný ceremoniál, keď sa nám podarilo čo i len jedinú kvapku zachytiť do nočníčka.

Nevýhoda odplienkovania za týždeň

Problém bol v tom, že sa jej veľmi páčilo robiť na zem mláčky a hrať sa v nich, takže bolo neuveriteľne ťažké ju namotivovať, aby použila nočník. Vlastne v ňom skončili iba tých zopár kvapôčok, ktoré sa mi podarilo chytiť tak, že som ju presunula nad nočník, keď už cikala.

Pila neskutočné množstvo vody, takže sa dokázala pocikať aj každých 10-15 minút. Moja malá princeznička si tiež užívala to, že som po každej nehode musela upratovať, s úsmevom mi prikazovala: “Mami, umývaj!”

Večer som bola z celého dňa úplne zničená. Bolel ma hádam každý centimeter tela z nekonečného dvíhania a presúvania, vyhadzovania do vzduchu, upratovania a dezinfikovania… Mala som pocit, že jej to nikdy nedôjde a ostane v plienkach večne – POMÓC!!!

Druhý deň

Začala som jej dávať nálepky za čas, kedy ostala suchá. Po každom posedení si na nočníku som natiahla kuchynskú minútku na 20 minút. Keď počas tohto času nemala žiadnu nehodu, posadila som ju na nočník a dovolila jej vybrať si jednu špeciálnu nálepku, ktorú si nalepila na odplienkovaciu kartičku ako odmenu za to, že ostala suchá. Počas tohto malého rozptýlenia na nočníčku sa jej občas podarilo vycikať. V takomto prípade dostala aj všetky ďalšie odmeny: pesničku, tanec, vyhadzovanie do vzduchu a malú dobrôtku.

Po každej nehode som ju požiadala, aby ostala stáť na jednom mieste, kým neupracem. Nechcela som predsa, aby behala po celom dome v mokrých ponožkách a rozniesla piši kade-tade. Tiež som od nej chcela, aby mi pomohla s prezliekaním sa. Viem, že na to, aby sa sama prezliekla, je ešte malá, no keď prejavila iniciatívu a snažila sa mi s prezliekaním pomôcť (chytila svoje nohavice, že si ich ide dávať dole), tak som ju pochválila, že je šikovná, lebo sa snaží sama sa prezliecť. Keď už bola celá v suchom, začali sme si nacvičovať, čo treba robiť, keď potrebuje ísť na nočník. Dobehli sme k nočníku, vyzliekli gate a sadla si (iba na pár sekúnd). Potom sa znova, s mojou pomocou, obliekla. Toto sme zopakovali 3 krát.

Na konci dňa som si spočítala koľko krát mala nehodu a cítila som sa ešte horšie ako deň pred tým. Mala som pocit, že odmeny nefungujú, že ciká na dlážku naschvál a bolo mi do plaču 🙁

Tretí deň

Pokračovali sme vo všetkom rovnako ako včera, iba som naťahovala minútku na dlhšie, pretože vedela dlhšie ostať suchá (40 min, 1h). Dôležité je, že vedela, že keď zazvoní minútka, sadne si na nočník a dostane za odmenu nálepku.

Uprostred dňa sa jej to zrazu všetko v hlavičke spojilo a išla sama od seba na nočník sa vycikať. Vie, že potrebuje, tak ide na nočník.

Ta-dááá! Misia úspešná. Od tohto momentu je to zo dňa na deň lepšie. Dokonca sme sa poobede vybrali do obchodu a zvládli to bez nehody. Tretí deň odplienkovania.

Do konca prvého týždňa sa naučila sama si vyzliecť a obliecť nohavice, takže bola v používaní nočníka úplne samostatná. Keď sme išli von, pekne sa pýtala.

Jasné, že sa občas ešte stala nejaká tá nehoda, no je to v poriadku, potrebuje iba trénovať.

Prípadová štúdia: Dieťa číslo 2

Chlapček, vek: 2 roky a 3 mesiace

Nultý deň

Zobrala som mu plienku večer, asi hodinu pred spaním. Stala sa malá nehoda, ktorá ho veľmi prekvapila.

Prvý deň

Ráno, keď sa zobudil, povedala som mu, aby išiel na nočník. Veľká sestra (3,5 ročná) si hneď sadla na nočník, aby mu ukázala, čo má robiť a dostala odmenu. Postavil sa do radu na odmenu tiež, no iba som mu povedala: “A piškal si do nočníka? Keď sa vycikáš do nočníka, aj ty dostaneš odmenu.” Môj malý drobec sa otočil, sadol si na nočník, vycikal sa a prišiel si pre odmenu. Ta-dááá! Misia úspešná, pretože už vie presne čo má robiť a kde.

Problém je iba v tom, že zabúdal na to, že už nenosí plienku. Keď som ho nechala po dome behať “dole bez,” pekne sám chodil na nočník. No keď mal na sebe oblečenie, stále zabudol a stala sa nehoda. Takže sme počas prvých dvoch týždňov mali veľa prezliekania a prania, nielen oblečenia, ale aj topánok. Nemohla som mu však vrátiť plienku, pretože som vedela, že presne vie, čo má robiť. Všetká dovtedajšia snaha by bola zbytočná. Asi po dvoch týždňoch sa naučil, že sa má pýtať, aj keď sme vonku na prechádzke.

Prípadová štúdia: Dieťa číslo 3

Chlapček, vek: 2 roky a 3 mesiace

Prvý deň

Vyzliekla som mu plienku, stala sa nehoda a začala som vysvetľovať, čo patrí kde. Toto moje dieťa takmer nič nepilo a dokázalo ostať suché celú večnosť. Alebo sa mi aspoň zdalo, že je to večnosť. Musela som sa dlho sústrediť, sledovať ho a včas ho dať nad nočník, aby sa mi podarilo chytiť nejakú tú kvapôčku a ukázať mu, čo sa stane, keď sa vyciká do nočníka.

Pri prvom úspechu bol úplne uchvátený pesničkou, tančekom a vyhadzovaním do vzduchu. No keď zistil, že dostane za odmenu iba jednu piškótku, bol z toho frustrovaný. Po niekoľkých pokusoch už odmenu ani nechcel. Vedel, že nemôže zjesť všetko na raz, tak úplne stratil záujem.

Druhý deň

Stále som mu vysvetľovala, čo kde patrí a chcela som od neho, aby mi pomohol s prezliekaním do suchého oblečenia, keď sa pociká. No asi 9 z 10 krát odmietol. Odignoroval aj moje pokusy o nácvik behu na nočník. Dva krát sme museli ísť von (mám ešte ďalšie dve deti, pamätáte si…) a zakaždým sa stala vonku nehoda.

Tretí deň

Začali sme lepiť nálepky za čas, kedy ostal suchý aj napriek tomu, že v tom bol od začiatku veľmi dobrý. Chcela som ho motivovať, aby si aspoň z času na čas sadol na nočník, no celú moju snahu odignoroval. Nemohol si hneď zobrať všetky nálepky, behať s nimi po dome a lepiť ich tam, kde chcel, takže ho nezaujímali.

Na tretí deň večer som už bola riadne frustrovaná. Ešte mu to v hlave nedocvaklo, nespolupracoval, ani nejavil žiaden záujem… Jedinou svetlou stránkou môjho pokusu o odplienkovanie bolo to, že necikal príliš často, takže sa to dalo vydržať. Bola som rozhodnutá pokračovať v mojej snahe ďalej.

Rozhodla som sa vyskúšať ešte jednu vec. Keď som si bola ako-tak istá, že už by sa mal ísť vypiškať, posadila som ho na nočník a nedovolila mu odísť, kým doňho niečo nespravil (keďže sa už sto krát stalo, že sa pocikal do minúty po tom, ako sa postavil z nočníka). Takže som sa ho snažila všemožne zabávať kým sedel na nočníku, hrali sme sa s autami, vláčikmi, čítali knižky, pozerali telku… Po 2-3 úspešných pokusoch pri použití tejto metódy si môj malý výmyselník uvedomil, že hneď, ako sa do nočníka vyciká, môže sa postaviť a ísť preč, dostane odmenu, pesničku, tanček a tiež ho začnem vyhadzovať do vzduchu. Od vtedy sa mu akoby zázrakom podarilo vycikať hneď, niekoľko sekúnd po tom, čo si sadol na nočník. Bol to veľký pokrok. Aspoň som vedela, že keď chce, vie sa vycikať, hoci by to bolo iba zopár kvapiek.

Štvrtý deň

CVAK! Chytil ma za ruku a dotiahol k nočníku, aby mi ukázal, že potrebuje ísť. Odplienkovacia misia úspešná.

Už sú to dva mesiace od odplienkovania nášho tretieho drobčeka. Občas máme niekoľko suchých dní za sebou a občas (ako napríklad dnes) má zopár menších nehôd (pár kvapiek v gatiach pred tým, ako ide na nočník). Na poobedňajší spánok už nenosí spinkacie nohavičky (vyťahovaciu plienku) a dokonca sa niekedy v noci zobudí na to, že musí ísť na nočník a ostane suchý. Snaží sa robiť všetko sám, takže nechce, aby som mu pri chodení na nočník pomáhala. Už si vie sám stiahnuť aj vytiahnuť nohavice.

Hovorí “piši-piši” na piškanie aj kakanie, takže keď si sadá na nočník, nikdy neviem, čo z toho bude. Ale o to nejde, hlavne, že sa pýta, alebo, keď sme doma, sám ide na nočník.

Prečítajte si aj predošlý článok o tom, ako sa na odplienkovanie za týždeň pripraviť.

A tu je malý bonus: naša veselá odplienkovacia pesnička, ktorou mi oznamuje, že “UŽ” 🙂

Ak sa páči, tak daj páčik 🙂

Like it if you like it 🙂

O JB

Som mamička troch detí (6, 4, 2). Mať deti pre mňa znamená, že sa mi splnil najväčší sen môjho života. To, že ich mám, je požehnaním od Boha. Stále však platí, že deti sú najlepšie keď spia. A ešte na fotkách.
Každý večer, keď všetci traja zaspia, idem ich skontrolovať. Sledujem ich s úsmevom na tvári. Ich dych je pokojný a ich malé tváričky sú také prekrásne a jemné. Myslím pri tom na všetko smiešne, čo v ten deň povedali alebo urobili. Aj na ich malé huncútstva. Usmievam sa a vychutnávam si ticho v dome :)

Hore

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené

Hore