Ako odplienkovať dieťa za týždeň?

Ako odplienkovať dieťa za týždeň?
Nové bábätko

A je to tu. Čas, aby vaše dieťatko dalo pá-pá plienočkám. V mnohých rodičoch tento vývojový míľnik vyvoláva nervozitu. Veď ako vysvetliť tomu malému človiečikovi, že niektoré “veci” patria do nočníka a nie na dlážku? Nastal už ten správny čas na odplienkovanie? Je odplienkovanie za 1 týždeň vôbec možné?

Nemyslím si o sebe, že som nejaká expertka na odplienkovanie. To ani zďaleka nie som. No môžem vám povedať, ako sa mi podarilo naučiť moje tri deti chodiť na nočník behom niekoľkých dní, keď mali 2 roky a 3 mesiace.

Nad tým, ako odplienkovať dieťa, sa pokojne môžete začať zamýšľať ešte počas tehotenstva. Je to jedna z vecí, na ktoré sa potrebujete pripraviť. Nájsť si informácie, premyslieť si ich a rozhodnúť sa AKO a KEDY chcete dieťatko odplienkovať.

Metódy odplienkovania dieťaťa

V zásade máte 4 možnosti, ako odplienkovať dieťa:

  • Bezplienková komunikačná metóda – odplienkovávať začnete prakticky hneď po narodení bábätka, ešte skôr ako začne nosiť plienky. Naučí sa vycikať a vykakať do umývadla alebo záchodu a plienku bude mať na sebe iba pre istotu.Ak ste o tejto metóde ešte nepočuli, chápem, že sa vám môže javiť ako nezmysel. Ale nie je to nezmysel. Je to prirodzená metóda odpliekovania a každé jedno bábätko sa narodí pripravené nenosiť plienky.Pamätám sa, že keď sa narodili moje deti (najmä chlapci), prvé dni po narodení začali cikať hneď, ako som im dala dole plienku. Moja reakcia na to bola: “Júúúj, čo sa to deje!!” Pochopili, čo som tým chcela povedať, a prestali to robiť. Naučili sa, že majú cikať do plienky. Vlastne som ich to (nechtiac) naučila ja. V tom čase som nevedela, že mám aj inú, možno lepšiu možnosť, ako naučiť ich na plienky.
  • Postupné predstavovanie nočníka, aby si naňho dieťa zvykalo. Môžete začať už od šiestich mesiacov. Dieťatko bude nočník poznať a bude vedieť, na čo slúži.Keď mám byť úprimná, nie som veľkým fanúšikom tejto metódy. Pretože dieťatko celý čas nosí plienky a nepýta sa na nočník. Výsledkom je, že musíte meniť mokré a zakakané plienky a aj čistiť nočník. Musíte tiež k svojim bežným úlohám pridať aj to, že dieťa vyzlečiete, posadíte na nočník a snažíte sa ho zabávať, aby tam chvíľu sedelo a niečo doň urobilo. A aj keď sa pošťastí a dieťa sa vyprázdni do nočníka, dáte mu plienku a o chvíľu ho budete musieť tak-či-tak prebaliť. Aký to má celé význam?
  • Odplienkovanie za 1 týždeň, keď má dieťa 2-3 roky. Žiadne “predstavovanie” nočníka pritom nie je potrebné.
  • Čakanie na dieťa, kým sa odplienkuje samo. Alebo čakanie na to, kedy sa dieťa rozhodne, že už nechce nosiť plienky. To sa môže stať ešte skôr ako dieťa dovŕši dva roky (áno, aj takého múdre detičky existujú a možno budete mať šťastie a aj vy budete mať jedno z nich).Avšak je veľa detí, ktoré vôbec netrápi, že nosia plienky až do veku 4 a viac rokov. Jednoducho im je v plienkach pohodlne. Je iba na vás, či necháte vaše dieťa postarať sa o vlastné odplienkovanie. Tento prístup je voči dieťaťu veľmi citlivý, rešpektujúci a prirodzený. Môžete si byť istý na 100%, že sa to dieťa naučí. Nebude plienky nosiť večne.

hore 

Odplienkovanie za 1 týždeň – ako na to?

Znie to ako skvelý nápad, a to je dôvod, prečo som sa rozhodla to vyskúšať. A viete čo? Funguje to. Netvrdím, že je to ľahké, ale určite to funguje. Na internete nájdete 1000 návodov na to, ako určiť, či už je vaše dieťa pripravené na odplienkovanie. No keď si dokážete pripustiť fakt, že bezplienková metóda existuje, uvedomíte si, že všetky bábätká sú pripravené na odplienkovanie od prvého dňa svojho života. Takže si nad pripravenosťou svojho drobca príliš nelámte hlavu. Určite pripravený je.

Každé bábätko sa narodí pripravené na odplienkovanie.
Jediný problém je tu ten, že ste vaše dieťa naučili nosiť plienky. Zvyklo si na to, a to, že mu ich zoberiete, môže vnímať ako určitú stratu svojho pohodlia.

A je tu ešte jedna vec: od 18 mesiacov dieťa začína väčšmi presadzovať svoju osobnosť a individualitu. V čase, keď sa rozhodnete ho odplienkovať, zrejme bude v období vzdoru a máte teda dosť značnú šancu, že s vami nebude chcieť spolupracovať.

Behom pár dní to dieťatku docvakne. Chce to len trpezlivosť. Nevzdávajte sa, najmä ak ste sa rozhodli “náhle” odplienkovať z konkrétneho dôvodu, akým je napríklad nástup do škôlky, ktorá neakceptuje dieťa v plienkach.

Ako naučiť dieťa na nočník za 7 dní?

  1. Dajte mu dole plienku.
    Je to jednoduché. Teda, aspoň táto časť. Zoberiete dieťaťu plienku a začnete mu vysvetľovať, že piši a kaky patria do nočníčka alebo do záchodu.
  2. Zarezervujte si na to 3-4 dni, počas ktorých budete dieťatku venovať 100% vašej pozornosti.
    Na prvé dva dni (ak nie viac) si nerobte žiaden program a uistite sa, že nemusíte nikam ísť.
  3. Prichystajte si veľa spodného prádla pre veľké dievčatká alebo veľkých chlapcov a tiež veľa kusov nohavíc.
  4. Budete potrebovať aj nálepky a malé dobroty ako odmenu za snahu a úspechy.
  5. Počas prvých dní, možno jedného, či dvoch týždňov, vám práčka pobeží každý deň, takže si vopred skontrolujte aj zásobu pracieho prášku.
  6. Vydržte!!!
    Vopred si povedzte, že túto metódu vyskúšate aspoň na jeden, či rovno celé dva týždne. Potom si vo chvíľach, keď budete mať pocit, že to vášmu dieťaťu nikdy nedôjde alebo že ešte nie je pripravené, povedzte: “Ak neuvidím žiadne známky zlepšenia do konca druhého týždňa, dám jej/mu naspäť plienky.”

Dôležitá je dôslednosť

Jedným z rozhodujúcich faktorov je vaša dôslednosť. A to najmä v prvých dvoch týždňoch. Keď ste už raz plienku dieťaťu vyzliekli, neobliekajte mu ju späť. (Okrem nočného spánku, no aj vtedy by ste mali používať plienkové nohavičky radšej ako klasickú plienku, aby malo dieťa pocit, že aj tu nastala nejaká zmena.)

Príklad: Ak už vaše dieťa nenosí plienky a vy mu plienku dáte, pretože sa chystáte na cestu autom, dieťa si z toho môže urobiť záver, že v aute sa ciká do gatí. Takéto niečo určite nechcete riskovať 🙂 Dať dieťaťu plienku po tom, čo ste začali odplienkovanie, je pre dieťatko veľmi mätúce, takže to radšej nerobte.

hore 

Príprava na odplienkovanie

Teraz vám detailnejšie popíšem, ako sa na celý proces pripraviť a ako odplienkovanie za 1 týždeň zrealizovať. Nižšie v článku vám taktiež uvediem konkrétne tri príklady, ako som odplienkovala svoje deti.

Na učenie vášho drobca na nočník by ste sa mali vopred pripraviť, aby to celé mohlo prebehnúť čo najlepšie ako sa len dá. Ja som mala všetko prichystané už niekoľko týždňov dopredu. Vedela som, že nás odplienkovanie v dohľadnej dobe čaká, no nevedela som sa rozhodnúť, kedy s tým začnem. Alebo lepšie povedané, nemala som odvahu začať.

Potom, jedného dňa som zrazu mala pocit, že je ten správny čas a dala som sa do toho. Vyzliekla som dieťatku plienku, aby si uvedomilo, že sa “niečo” deje, keď ciká. Od tej chvíle už bolo bez plienky a nikdy som to neoľutovala.

Na odplienkovanie si pripravte:

  • nočník a/alebo detskú záchodovú dosku a stolček k záchodu,
  • nálepky,
  • najobľúbenejšiu mini-dobrôtku vášho dieťatka,
  • veľa kusov spodnej bielizne a nohavíc (10-20 kusov),
  • handry na utieranie mláčok pred tým, ako vydezinfikujete povrch dezinfekčným sprejom,
  • dezinfekčný sprej,
  • detské vlhčené utierky na zjednodušenie upratovania,
  • nepremokavé podložky – jednorazové alebo látkové (do autosedačky, na gauč a pod.),
  • menší nočník alebo cestovný nočník na prechádzky a cestovanie počas prvých týždňov,
  • plienkové nohavičky (my ich voláme spinkacie nohavičky) na spanie.

Keď máte všetko pripravené, môžete začať učiť dieťa na nočník kedykoľvek. Je jedno, aký bude deň, či bude ráno alebo večer. Jednoducho, keď budete mať pocit, že je ten správny čas, začnite. Možno vám dá dieťatko jasne najavo, že má záujem a vy mu vyzlečiete plienočku z ničoho nič. Alebo si naplánujte odplienkovanie na predĺžený víkend. Je to na vás.

hore 

Odplienkovací realizačný plán

  • Vyzlečte dieťaťu plienku.
  • Začnite mu vysvetľovať, že piši a kaky patria do nočníka.
  • Odmeňte každú snahu (sedenie na nočníku) pochvalou, a každý, aj ten najmenší úspech (hoci to bude iba malilinká kvapôčka v nočníčku), obľúbenou mini-dobrôtkou.
  • Keď ostane dieťatko určitý čas suché, dajte mu nálepku.
  • Neustále vysvetľujte, že piši nepatrí na dlážku, cikať na dlážku nie je zábava a NIE, nesnažíme sa robiť si mláčky, aby sme sa v nich mohli hrať a špliechať. A mamka tiež nepovažuje za srandu čistenie a upratovanie.
  • Zapisujte si nehody a úspechy, aby ste videli, ako sa dieťatko zlepšuje. Alebo radšej nie, aby ste sa vyhli sklamaniu na konci dňa, keď si spočítate čiarky v kolónke nehody. Alebo predsa len áno, pretože sa to bude zo dňa na deň zlepšovať.
  • Vydržte. Väčšine detí to za také 4 dni v hlavičke docvakne.

Knižka o učení sa na nočník, ktorú máme doma, hovorí:
Keď sa učíš na nočník, občas sa stane nehoda. To je v poriadku, musíš iba trénovať.

Myslím, že toto platí od chvíle, keď si vaše batoľa uvedomí, že pišať a kakať sa chodí na nočník a začne javiť známky spolupráce. Do vtedy by ste mali dieťatku vysvetľovať, že piši nepatria na dlážku, nie je ok, že má mokré nohavice, ponožky a topánky a nemáte radosť ani z toho, že to musíte čistiť. Pretože kým si vaše dieťa myslí, že je v poriadku robiť všetko do gatí tak, ako to robilo do teraz do plienky a nevadí mu, že je mokré a špinavé, nikam sa nepohnete. Dieťa bude robiť všetko po starom, akurát vy budete mať viac práce s neporiadkom. Ale akonáhle dieťa pochopí, čo má robiť a začne sa trochu snažiť, uvidíte veľké zlepšenie zo dňa na deň. Nehôd bude stále menej a menej a suchých dní bude stále viac a viac. Čoskoro si budete môcť užívať život bez plienok 🙂

hore 

Najdôležitejšia je reakcia na to, keď sa dieťatko vyciká do nočníka

Keď dieťatko urobí hoci len malú kvapku do nočníčka, musíte z toho urobiť veľkú vec. Buďte šťastná, chváľte, tlieskajte, kričte, spievajte, tancujte, čokoľvek, z čoho sa dieťa bude tešiť. Nech je to akokoľvek bláznivé. A preháňajte. Vyhadzujte dieťa do vzduchu, spievajte a znova tlieskajte. Nadšene rozprávajte o tom, aké je skvelé, že je kvapôčka v nočníčku a nechajte drobčeka pomôcť vám vyliať nočník a spláchnuť. Umyte si spolu rúčky a dajte mu odmenu.

hore 

Ako upratať odplienkovaciu nehodu?

Najprv sa snažte čo najviac vysušiť povrch suchou handrou. Potom nastriekajte dezinfekčný sprej, ktorý odstráni pach a nakoniec vyšúchajte miesto suchou čistou handrou.

Vyrobte si vlastný dezinfekčný sprej tak, že zmiešate biely ocot, vodu a alkohol. Dajte všetko do nádoby s rozprašovačom. Alkohol spolu s otcom dobre dezinfikujú a tiež odstraňujú zápach. Vône octu sa nemusíte báť, tá rýchlo vyprchá. Dôležité je, že povrch bude 100% bez baktérií a pre dieťatko bezpečný. Dokonca aj v prípade, že boli nehodou zasiahnuté hračky.

“Väčšie nehody,” ako je kaka na koberci, začnite čistiť detskou vlhčenou utierkou, potom dezinfikujte a tak ďalej. Naučiť sa kakať do nočníka zvykne trvať o niečo dlhšie ako piškanie. Chce to veľa trpezlivosti. Myslite na to, že dieťatko potrebuje mať svoje súkromie a nestojte pri ňom so slovami: “Veď už kakaj.” 🙂

hore 

Konkrétne príklady odplienkovania mojich 3 detí

Dieťa číslo 1

Dievčatko, vek: 2 roky a necelé 3 mesiace

Prvý deň

Vyzliekla som jej plienku uprostred dňa. Prvá “nehoda” ju veľmi prekvapila. Ako deň postupoval, snažila som sa rozlišovať náznaky toho, že potrebuje cikať a dávala som ju sadnúť na nočník. Keď sa jej podarilo urobiť niečo DO nočníka, zaspievala som jej veselú (možno trochu hlúpu) piši-pesničku, ktorú som si sama vymyslela, zatancovali sme si, tri krát som ju vyhodila do vzduchu a dala jej za odmenu malý keksík v tvare dinosaura. Bez ohľadu na to, aká mokrá bola dlážka, vždy som dodržala oslavný ceremoniál, keď sa nám podarilo čo i len jedinú kvapku zachytiť do nočníčka.

Nevýhoda odplienkovania za týždeň

Problém bol v tom, že sa jej veľmi páčilo robiť na zem mláčky a hrať sa v nich, takže bolo neuveriteľne ťažké ju namotivovať, aby použila nočník. Vlastne v ňom skončili iba tých zopár kvapôčok, ktoré sa mi podarilo chytiť tak, že som ju presunula nad nočník, keď už cikala.

Pila neskutočné množstvo vody, takže sa dokázala pocikať aj každých 10-15 minút. Moja malá princeznička si tiež užívala to, že som po každej nehode musela upratovať, s úsmevom mi prikazovala: “Mami, umývaj!”

Večer som bola z celého dňa úplne zničená. Bolel ma hádam každý centimeter tela z nekonečného dvíhania a presúvania, vyhadzovania do vzduchu, upratovania a dezinfikovania… Mala som pocit, že jej to nikdy nedôjde a ostane v plienkach večne – POMÓC!!!

Druhý deň

Začala som jej dávať nálepky za čas, kedy ostala suchá. Po každom posedení si na nočníku som natiahla kuchynskú minútku na 20 minút. Keď počas tohto času nemala žiadnu nehodu, posadila som ju na nočník a dovolila jej vybrať si jednu špeciálnu nálepku, ktorú si nalepila na odplienkovaciu kartičku ako odmenu za to, že ostala suchá. Počas tohto malého rozptýlenia na nočníčku sa jej občas podarilo vycikať. V takomto prípade dostala aj všetky ďalšie odmeny: pesničku, tanec, vyhadzovanie do vzduchu a malú dobrôtku.

Po každej nehode som ju požiadala, aby ostala stáť na jednom mieste, kým neupracem. Nechcela som predsa, aby behala po celom dome v mokrých ponožkách a rozniesla piši kade-tade. Tiež som od nej chcela, aby mi pomohla s prezliekaním sa. Viem, že na to, aby sa sama prezliekla, je ešte malá, no keď prejavila iniciatívu a snažila sa mi s prezliekaním pomôcť (chytila svoje nohavice, že si ich ide dávať dole), tak som ju pochválila, že je šikovná, lebo sa snaží sama sa prezliecť. Keď už bola celá v suchom, začali sme si nacvičovať, čo treba robiť, keď potrebuje ísť na nočník. Dobehli sme k nočníku, vyzliekli gate a sadla si (iba na pár sekúnd). Potom sa znova, s mojou pomocou, obliekla. Toto sme zopakovali 3 krát.

Na konci dňa som si spočítala koľko krát mala nehodu a cítila som sa ešte horšie ako deň pred tým. Mala som pocit, že odmeny nefungujú, že ciká na dlážku naschvál a bolo mi do plaču 🙁

Tretí deň

Pokračovali sme vo všetkom rovnako ako včera, iba som naťahovala minútku na dlhšie, pretože vedela dlhšie ostať suchá (40 min, 1h). Dôležité je, že vedela, že keď zazvoní minútka, sadne si na nočník a dostane za odmenu nálepku.

Uprostred dňa sa jej to zrazu všetko v hlavičke spojilo a išla sama od seba na nočník sa vycikať. Vie, že potrebuje, tak ide na nočník.

Ta-dááá! Misia úspešná. Od tohto momentu je to zo dňa na deň lepšie. Dokonca sme sa poobede vybrali do obchodu a zvládli to bez nehody. Tretí deň odplienkovania.

Do konca prvého týždňa sa naučila sama si vyzliecť a obliecť nohavice, takže bola v používaní nočníka úplne samostatná. Keď sme išli von, pekne sa pýtala.

Jasné, že sa občas ešte stala nejaká tá nehoda, no je to v poriadku, potrebuje iba trénovať.

Dieťa číslo 2

Chlapček, vek: 2 roky a 3 mesiace

Nultý deň

Zobrala som mu plienku večer, asi hodinu pred spaním. Stala sa malá nehoda, ktorá ho veľmi prekvapila.

Prvý deň

Ráno, keď sa zobudil, povedala som mu, aby išiel na nočník. Veľká sestra (3,5 ročná) si hneď sadla na nočník, aby mu ukázala, čo má robiť a dostala odmenu. Postavil sa do radu na odmenu tiež, no iba som mu povedala: “A piškal si do nočníka? Keď sa vycikáš do nočníka, aj ty dostaneš odmenu.” Môj malý drobec sa otočil, sadol si na nočník, vycikal sa a prišiel si pre odmenu. Ta-dááá! Misia úspešná, pretože už vie presne čo má robiť a kde.

Problém je iba v tom, že zabúdal na to, že už nenosí plienku. Keď som ho nechala po dome behať “dole bez,” pekne sám chodil na nočník. No keď mal na sebe oblečenie, stále zabudol a stala sa nehoda. Takže sme počas prvých dvoch týždňov mali veľa prezliekania a prania, nielen oblečenia, ale aj topánok. Nemohla som mu však vrátiť plienku, pretože som vedela, že presne vie, čo má robiť. Všetká dovtedajšia snaha by bola zbytočná. Asi po dvoch týždňoch sa naučil, že sa má pýtať, aj keď sme vonku na prechádzke.

Dieťa číslo 3

Chlapček, vek: 2 roky a 3 mesiace

Prvý deň

Vyzliekla som mu plienku, stala sa nehoda a začala som vysvetľovať, čo patrí kde. Toto moje dieťa takmer nič nepilo a dokázalo ostať suché celú večnosť. Alebo sa mi aspoň zdalo, že je to večnosť. Musela som sa dlho sústrediť, sledovať ho a včas ho dať nad nočník, aby sa mi podarilo chytiť nejakú tú kvapôčku a ukázať mu, čo sa stane, keď sa vyciká do nočníka.

Pri prvom úspechu bol úplne uchvátený pesničkou, tančekom a vyhadzovaním do vzduchu. No keď zistil, že dostane za odmenu iba jednu piškótku, bol z toho frustrovaný. Po niekoľkých pokusoch už odmenu ani nechcel. Vedel, že nemôže zjesť všetko na raz, tak úplne stratil záujem.

Druhý deň

Stále som mu vysvetľovala, čo kde patrí a chcela som od neho, aby mi pomohol s prezliekaním do suchého oblečenia, keď sa pociká. No asi 9 z 10 krát odmietol. Odignoroval aj moje pokusy o nácvik behu na nočník. Dva krát sme museli ísť von (mám ešte ďalšie dve deti, pamätáte si…) a zakaždým sa stala vonku nehoda.

Tretí deň

Začali sme lepiť nálepky za čas, kedy ostal suchý aj napriek tomu, že v tom bol od začiatku veľmi dobrý. Chcela som ho motivovať, aby si aspoň z času na čas sadol na nočník, no celú moju snahu odignoroval. Nemohol si hneď zobrať všetky nálepky, behať s nimi po dome a lepiť ich tam, kde chcel, takže ho nezaujímali.

Na tretí deň večer som už bola riadne frustrovaná. Ešte mu to v hlave nedocvaklo, nespolupracoval, ani nejavil žiaden záujem… Jedinou svetlou stránkou môjho pokusu o odplienkovanie bolo to, že necikal príliš často, takže sa to dalo vydržať. Bola som rozhodnutá pokračovať v mojej snahe ďalej.

Rozhodla som sa vyskúšať ešte jednu vec. Keď som si bola ako-tak istá, že už by sa mal ísť vypiškať, posadila som ho na nočník a nedovolila mu odísť, kým doňho niečo nespravil (keďže sa už sto krát stalo, že sa pocikal do minúty po tom, ako sa postavil z nočníka). Takže som sa ho snažila všemožne zabávať kým sedel na nočníku, hrali sme sa s autami, vláčikmi, čítali knižky, pozerali telku… Po 2-3 úspešných pokusoch pri použití tejto metódy si môj malý výmyselník uvedomil, že hneď, ako sa do nočníka vyciká, môže sa postaviť a ísť preč, dostane odmenu, pesničku, tanček a tiež ho začnem vyhadzovať do vzduchu. Od vtedy sa mu akoby zázrakom podarilo vycikať hneď, niekoľko sekúnd po tom, čo si sadol na nočník. Bol to veľký pokrok. Aspoň som vedela, že keď chce, vie sa vycikať, hoci by to bolo iba zopár kvapiek.

Štvrtý deň

CVAK! Chytil ma za ruku a dotiahol k nočníku, aby mi ukázal, že potrebuje ísť. Odplienkovacia misia úspešná.

Už sú to dva mesiace od odplienkovania nášho tretieho drobčeka. Občas máme niekoľko suchých dní za sebou a občas (ako napríklad dnes) má zopár menších nehôd (pár kvapiek v gatiach pred tým, ako ide na nočník). Na poobedňajší spánok už nenosí spinkacie nohavičky (vyťahovaciu plienku) a dokonca sa niekedy v noci zobudí na to, že musí ísť na nočník a ostane suchý. Snaží sa robiť všetko sám, takže nechce, aby som mu pri chodení na nočník pomáhala. Už si vie sám stiahnuť aj vytiahnuť nohavice.

Hovorí “piši-piši” na piškanie aj kakanie, takže keď si sadá na nočník, nikdy neviem, čo z toho bude. Ale o to nejde, hlavne, že sa pýta, alebo, keď sme doma, sám ide na nočník.

A tu je malý bonus: naša veselá odplienkovacia pesnička, ktorou mi oznamuje, že “UŽ” 🙂

Ak sa páči, tak daj páčik 🙂

O Jarmila

Som mamička troch detí (8, 6, 4). Mať deti pre mňa znamená, že sa mi splnil najväčší sen môjho života. To, že ich mám, je požehnaním od Boha. Stále však platí, že deti sú najlepšie keď spia. A ešte na fotkách. Každý večer, keď všetci traja zaspia, idem ich skontrolovať. Sledujem ich s úsmevom na tvári. Ich dych je pokojný a ich malé tváričky sú také prekrásne a jemné. Myslím pri tom na všetko smiešne, čo v ten deň povedali alebo urobili. Aj na ich malé huncútstva. Usmievam sa a vychutnávam si ticho v dome :)