Zistenie, že si tehotná, bez ohľadu na to, či si to plánovala alebo nie, je jedným z najemocionálnejších okamihov v tvojom živote. Je na to niekoľko dôvodov:
- Si tehotná = si plná hormonálnych zmien.
- Nachádza sa v tebe nový život (čudný pocit, ak si videla niektorý z tých filmov o mimozemšťanoch infiltrujúcich sa do ľudského tela).
- Práve sa z teba stal bojko číslo jeden. Čo teraz? Čo budem robiť? Bude všetko OK v tehotenstve? Bude bábätko v poriadku? A čo pôrod? Čo vlastne budem robiť s novorodencom? Atď 🙂
- Si tiež v šoku, prekvapená, šťastná, smutná, hrdá, sklamaná, zvedavá, uplakaná, rozradostená, všetko závisí od tvojich životných plánov, vzťahov s partnerom a rodinou a tiež všetkých ďalších okolností v tvojom živote.
Nejako sa ti podarí poradiť si so všetkými tými emóciami a s Božou pomocou sa dostaneš do bodu, keď tvoje nové bábätko bude tu, v bezpečí tvojho náručia, bude mať krásnu bábätkovskú vôňu, jemnú pokožku, roztomilé ručičky, nožičky, noštek… Čoskoro si však uvedomíš, že tvoj život sa zmenil o 180 stupňov.
Veľa novopečených mamičiek je prekvapených, aké ťažké je starať sa o novorodenca. Často sa cítia zúfalo a bezradne, keď bábo plače a nevedia, ako mu pomôcť. Z každej strany počujú, že časom sa to zlepší a že mať prvé dieťa je katastrofa, no druhé už je v pohode. ČO??? Ako môže byť druhé dieťa v pohode? Veď budeš mať stále aj to prvé, nie? Takže sa ti narodí jedno, to je katastrofa a potom keď máš dve naraz, už je to v pohode?
Áno, všetko vyššie napísané je pravda. Tak aký je vlastne rozdiel medzi prvým a druhým bábätkom?
Prečo je to také ťažké po prvý krát?
Dlho som nad tým premýšľala. Najprv som si myslela, že je to kvôli nedostatku skúseností pri prvom dieťati. Alebo vedomostí. Potrebuješ si všetko vygúgliť alebo sa niekoho opýtať, nech ti poradí. Ale je to naozaj tak? Nie je predsa až také ťažké dostať sa dnes k informáciám. Okrem toho, veľa mamičiek už má skúsenosti so strážením bábätiek, neteriek a synovcov. Každé dieťa je iné, takže aj keď sa už raz naučíš čo robiť s tým prvým, vôbec to u druhého nemusí fungovať. A napriek tomu je to pravda, že mať druhé dieťa je jednoduché v porovnaní s tým prvým. Prečo?
Bábätko je tu 24/7!
Je to jednoduché a zrejmé na prvý pohľad. Práve to je tým najväčším dôvodom a vysvetlením pocitu, ktorý máš pri prvom, druhom, treťom a každom ďalšom dieťati. Dokonca aj keď si strážila kámoškine bábätko často, nikdy si ho nemala 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Bábätko, všetky domáce práce, svoju prácu a ďalšie veci v tvojom živote. Všetko naraz, spolu, v tom istom čase. Chvíľu to potrvá, kým si zvykneš na túto zmenu. No keď sa už raz adaptuješ, už ťa nič len tak neprekvapí, ani to, že sa ti narodí druhé bábätko. Už si aj tak na 24 hodinovej zmene každý deň, máš iba o jedno bábo naviac, ku ktorému vstávaš. Znamená to, že sa zvýšila tvoja efektívnosť.
Ako si poradiť s touto životnou zmenou?
Veľa žien hovorí, že deň, keď sa narodilo ich dieťa považujú za najlepší vo svojom živote. Držať svoj vzácny balíček šťastia v náručí po prvý krát je nezabudnuteľný zážitok. Niektoré bábätká veľa spinkajú počas prvých týždňov svojho života, iné nie až tak veľa. Je tu však jedna vec, na ktorej sa všetky mamičky zhodnú: život s novorodencom vie byť veľmi vyčerpávajúci. Pamätaj však na to, že je to krásny čas a mala by si si ho vychutnať. Tu je zopár faktov, ktoré som sa naučila:
1. Bábätká plačú
Tvoje telo je nadizajnované tak, aby reagovalo na plač bábätka záchvatom paniky, si pripravená napadnúť a zbiť každého, kto by sa mu pokúsil ublížiť. Je to dobré a prirodzené. Dodá ti to energiu vstať 25 krát za noc, držať a prechádzať sa s maličkým hore-dole alebo urobiť čokoľvek, aby si mu pomohla znova zaspinkať. Keď si preťažená, môžeš mať pocit, že tvoje dieťa plače non-stop. Skús zostať nad vecou a spomeň si na to, že bábätká plačú. Všetky bábätká plačú. Tvojou úlohou je pokúsiť sa mu pomôcť, ale nikdy sa ti nepodarí zabrániť tomu, aby sa rozplakalo znova. Niekedy sa rozplače znova už veľmi skoro. Najdôležitejšie je, aby dieťatko vedelo, že si pri ňom. Mamka je tu s tebou a všetko bude v poriadku. Ak ešte stále plače, aspoň cíti tvoju prítomnosť a to má preňho veľkú váhu.
2. Popôrodná depresia existuje
Naozaj. Nemusí mať nič spoločné s tvojou životnou situáciou alebo silou tvojej osobnosti. Každý sa vysporadúva ináč so záplavou hormónov. Zober si letáčik o popôrodnej depresii pri najbližšej tehotenskej kontrole a daj ho svojmu partnerovi prečítať. Ak po pôrode cítiš, že si neužívaš svoje bábätko tak, ako by si si to predstavovala, spomeň to svojmu doktorovi pri najbližšej prehliadke. Zaslúžiš si vychutnať si naplno tento vzácny čas, a keď sa ty budeš cítiť lepšie, tvoje bábätko sa bude cítiť ešte lepšie.
3. Dojčenie nie je jednoduché
Dojčenie nie je jednoduché, ale nie je ani nemožné. Je to tvoja osobná voľba ako sa rozhodneš kŕmiť svoje dieťatko. Ja som dojčiaca mamička a viem, aké to je, rozhodnúť sa pre dojčenie a potom byť sklamaná, že to nejde tak, ako som si predstavovala. Stala si sa mamou, a tým si sa oficiálne stala super hrdinkou. Takže teraz si supermama a zvládneš to! Opýtaj sa samej seba: Čo je pre teba najdôležitejšie? Pre mňa je najdôležitejšie, aby bolo moje bábätko šťastné.
4. Požiadaj o pomoc rodinu a priateľov
Máš rodinu a priateľov, ktorí by ťa chceli prísť navštíviť po príchode domov z pôrodnice? Popros ich, aby so sebou priniesli jedlo na prvú návštevu nového bábätka. Popravde, toto bola najužitočnejšia vec, ktorú som sa naučila na predpôrodnej prípravke. Pôrodná asistentka to povedala vo forme vtipu, ale takého s jasným významom. Porozprávala som o tom každému, koho som stretla. Výsledkom bolo to, že keď u nás doma zazvonil zvonček po narodení nášho bábätka, ja a môj manžel sme mali teplú polievku, či cestoviny na obed. Bolo to super chutné a budem za to našim známym navždy vďačná.
5. Buď pripravená vopred
Priprav sa tak, ako len vieš dopredu. Nezabudni si zistiť, kde sú v tvojom okolí baby centrá a napíš si číslo na najbližšiu poradkyňu dojčenia.
6. Mama vie najlepšie
Jedna z vecí, ktoré sú pre novú mamičku ťažké, je uvedomiť si, že mama vie najlepšie. Ty si mama, ty najlepšie poznáš svoje dieťa a ty vieš najlepšie. Rodina to myslí dobre, keď sa snaží poradiť. Môžeš gúgliť koľko len chceš. Môj blog môže byť plný skvelých rád čo robiť a čo nerobiť. Ale ja som predsa nikdy nemala tvoje dieťa, takže neviem čo máš robiť. Doktori môžu mať vzdelanie a roky skúseností so stovkami detí, ale žiadne z nich nebolo to tvoje. Dokonca ani tvoja mama nikdy nemala tvoje dieťa, takže ani ona nemusí vedieť. Dôveruj svojmu materinskému inštinktu a počúvaj svoje srdce. Ty si mama, ty vieš najlepšie.
Ak sa páči, tak daj páčik 🙂