English 
Dcérka bola od narodenia mimoriadne spoločenské dieťa. Najšťastnejšia bola vždy, keď sa okolo nachádzalo veľa ľudí, mala rada spoločnosť dospelých aj detí. Keď mala necelé tri roky, teda konkrétne 2 roky a 7 mesiacov, rozhodla som sa ju dať do škôlky na 3 hodiny denne. V tom čase sme žili v Írsku a situácia so štátnymi škôlkami tam bola viac než zúfalá, takže jediná možnosť bola dať ju do škôlky súkromnej.
Vybrala som si škôlku, kde by som ju asi tak chcela dať, a išli sme spolu s dcérkou na obhliadku a zápis. Okamžite sa rozbehla medzi deti a začala sa hrať. Ja som aspoň mala čas v pokoji sa porozprávať s manažérkou škôlky, ako aj s jednou z učiteliek o tom, ako to v škôlke prebieha. Povedali mi, že ju dajú do triedy k predškolákom. To boli 3-4 ročné deti, ktoré mali v ďalšom roku nastúpiť do školy. Skoro mi oči vypadli. Moje dvojročné dieťatko k predškolákom? No manažérka ma presviedčala, že sa nemám báť, že september je adaptačný, kedy si deti zvykajú na prostredie a učia sa základné veci – ako sa obliecť, vyzliecť, zavesiť si kabátik, ako si umyť rúčky, ako sa napapať a napiť…
Možno sa v tej prípravke niečo naučí…
Dodnes niekedy premýšľam, prečo sa rozhodli dať ju do vyššej triedy, keď mali v škôlke aj triedu vyslovene pre dvojročné deti, kde ich bolo asi tak 10 na dve učiteľky. Bolo to tým, že bola taká “do sveta” alebo tým, že už bola bez plienok (čo je u dvojročného dieťaťa v Írsku skôr rarita ako pravidlo)? Tak či tak, ani som im nestihla povedať, že nevie anglicky, už bola zapísaná. Vraj keby si za 2-3 mesiace nezvykla, preradia ju do triedy k menším deťom.
Ako to dopadlo? Začala teda chodiť na predškolskú prípravku vo veku dva roky a sedem mesiacov. V septembri sa naučila obliecť si sama vetrovku, umývať ruky, vraj dokázala aj piť z pohára, hoci doma do 4 rokov pila iba z flaše na cumeľ. Za dva mesiace prestala hovoriť slovensky a rozprávala po anglicky, prípadne kombinovane. Pri hre kopírovala všetko, čo v škôlke robili. Hrala sa na učiteľku a hovorila nám, čo máme robiť, takže sme mali jasnú predstavu o tom, čo v škôlke v daný deň zažila. Domov si nosila úlohy typu: “naučte dieťa strihať.” Po troch mesiacoch vedela vymenovať dni v týždni a mesiace v roku. Dni vedela správne určiť, aj keď sme sa jej spýtali, aký je dnes deň, aký deň bol včera a bude zajtra. To všetko pred svojimi tretími narodeninami. Učiteľka v škôlke mi povedala, že spočiatku bola tichšia, no potom sa tak rozhovorila, že keď majú “quiet time” (čas byť ticho), tak už všetci v škôlke vedia, že to bude práve ona, kto nevydrží a začne prvá rozprávať. Skrátka, nestačila som sa čudovať, čo všetko už vie a ako rýchlo sa učí. V škôlke všetkých poznala a všetci boli jej kamaráti. Veľmi sa tam každé ráno tešila. Po svojich tretích narodeninách už domov nosila vyplnené papiere s obtiahnutými písmenkami a vymaľovaným obrázkom.
Ako funguje bežná predškolská prípravka?
Toto, o čom píšem vyššie, nie je nič mimoriadne ani nezvyčajné. Úplne bežne tam malé, trojročné deti vedia základné veci, ako sú dni a mesiace, poznajú farby, tvary, čísla a mnohé písmenká ešte pred nástupom do školy, ktorú začínajú vo veku 4, nanajvýš 5 rokov. Ako je to možné? Počet detí na jednu učiteľku je rovnaký ako u nás na Slovensku. T.j. 11 detí na učiteľku, čiže trieda s dvoma učiteľkami môže mať maximálne 22 detí. Predškolská prípravka trvá 3 hodiny denne, 5 krát do týždňa. Deti na ňu prichádzajú v rovnakom čase a dve učiteľky sa im intenzívne venujú. Po prvotnom zoznámení sa s prostredím nabehnú deti na rutinu, ktorá sa viac-menej denne opakuje. Deti vedia, čo sa kedy bude diať a tešia sa na nový deň v škôlke.
Ráno si deti odložia svoje veci – kabátik a batoh s desiatou na vešiak označený ich krstným menom. Nemajú priradené obrázky. Vedia (alebo sa učia), ako vyzerá ich napísané meno. Je to dôležité, pretože v anglicky hovoriacich krajinách sa bežne deti neučia skladať z písmen slabiky a zo slabík slová. Učia sa čítať tak, že sa naučia, ako ktoré slovo vyzerá. Osobne nevidím nič geniálne na tom, že 2-3 ročné dieťa vie identifikovať svoje meno, keď je napísané. Vidí ho denne napríklad na dverách svojej izbičky, má ho v škôlke napísané na každom papieri, na ktorý kreslí, má ním označený svoj pohárik, či fľašku na vodu, všetky svoje veci do škôlky. Vidí ho toľko krát, že písmenká z neho rozlišuje aj v nápisoch na builboardoch, smerových tabuliach a nápisoch v obchodoch. Určite to nie je niečo, čo sa musí “krvopotne” naučiť, ani to od neho nikto v tomto veku nevyžaduje. Učiteľka pri uvítaní dieťatka v škôlke povie: “Pozri, toto bude tvoj vešiačik, kde si budeš dávať kabátik. Nalepím ti tam aj tvoje meno! Akej farby papierik na meno sa ti najviac páči?” Neviem si predstaviť, že by si niekto posadil na kolená dvojročné dieťa, že “Poď, ideme sa učiť písmená z tvojho mena.” No napriek tomu to tie deti vedia.
3 hodiny denne sa detičky pripravujú na školu
Po príchode do škôlky nasledujú zábavné aktivity, ako napríklad: Ako som prišiel do škôlky? Na stene visí plagát rozdelený na stĺpce, na začiatku prvého stĺpca je nakreslená kolobežka, v druhom je auto, v treťom autobus, vo štvrtom detský kočík, v piatom človiečik, akože som prišiel peši. Každé z detí povie ako prišlo do škôlky a nalepí svoje meno do jedného zo stĺpcov. Potom sa presunú k magnetickej tabuli a povedia si, aké je vonku počasie. Pritom je úplne jedno, či John povie, že prší, napriek tomu, že za oknom svieti slniečko, pani učiteľka povie, niečo v zmysle: “Prší? Asi si niekde v diaľke zahliadol obláčiky a tam zrejme prší, chod pripnúť magnetku s dažďom na tabuľu…”
Ďalej každé z detí dostane slovo a má možnosť v niekoľkých vetách porozprávať kamarátom, čo robilo včera doma s rodičmi po príchode zo škôlky. Deti sa striedajú aj v tom, kto má službu, no nič nie je povinné. Keď sa dieťa necíti na vystupovanie pred ostatnými alebo na niektorú z aktivít, nevadí. Prístup k deťom je založený na pochvale, povzbudzovaní a rešpekte.
Jedna z ďalších aktivít:
Učiteľka: Aký je dnes deň?
Deti: Thursday! (štvrtok)
Učiteľka: Na aké písmeno sa začína?
Deti: T!
Učiteľka: Aké ďalšie slová na T poznáte?
…
Deti sa hlásia alebo prekrikujú, no väčšinou odpovedajú správne. Áno, stále hovoríme o tých istých deťoch, z ktorých väčšina nemá viac ako 3 roky. Potom si vyberú skladačku, začnú kresliť a lepiť, skrátka, zmena aktivity z rozprávania na niečo kreatívne.
Aktivity sa striedajú a deti to baví
Po cca pol hodinke – hodinke kreativity je čas upratať, popri spievaní jednoduchej upratovacej pesničky. Následne sa deti umyjú a vyberú si svoju desiatu. Toto je veľmi podstatná vec, ktorú sa v škôlke musia naučiť. Vybaliť si svoju desiatu, najesť sa a upratať po sebe. V škole by to už detičky mali vedieť urobiť bez pomoci. A takto aktivity pokračujú ďalej, až kým neubehnú stanovené tri hodinky predškolskej prípravy, kedy si buď pre deti prídu rodičia alebo sa deti vrátia k bežnému škôlkárskemu dňu vo svojej triede.
Možno je to intenzívne, no deťom sa to páči a užívajú si to. Nijako som si nevšimla, že by takýto prístup deťom škodil. Vo všeobecnosti by som povedala, že sú tam deti sebavedomejšie, otvorenejšie, zhovorčivejšie, k sebe navzájom milšie a tolerantnejšie. Učiteľky s deťmi pracujú a v rámci predškolskej prípravky povinne pravidelne vypracovávajú tzv. Developmental reports alebo správy o tom, ako sa dieťa vyvíja. Na akej úrovni je v konkrétnych oblastiach (jemná, hrubá motorika, rozvoj reči, sociálne správanie). Dieťa v správe pochvália v oblastiach, v ktorých je dobré, a tiež majú za úlohu identifikovať to, v čom dieťa treba väčšmi podporiť. Po prečítaní je hneď rodičom jasné, či učiteľka s dieťaťom naozaj pracovala a pozná ho. Vedia to podľa toho, ako vystihla jeho osobnosť a jeho aktuálne schopnosti.
Prečítajte si aj o tom, ako vyzerá štátna škôlka na Slovensku.
Ak sa páči, tak daj páčik 🙂
